V tretej časti článku upriamujeme pozornosť na ďalšie úpravy, ktoré môžu výrazným spôsobom ovplyvniť výslednú sumu výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve resp. základu dane v daňovom priznaní¹:

1. úpravy základu dane o neuhradené záväzky po splatnosti

Zákon o dani z príjmov ustanovuje povinnosť upraviť (zvýšiť) základ dane o tie záväzky, ktoré sa viažu k výdavkom (nákladom), ktoré boli daňovým výdavkom či už priamo zaúčtovaným do nákladov alebo nepriamo prostredníctvom odpisov, alebo sa stanú výdavkom až pri zaradení do spotreby alebo vyradení z používania, a to v tých prípadoch, ak k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia (31.12.2020) uplynie lehota viac ako 360 dní od ich splatnosti.

Je potrebné poznamenať, že pri uvedenej úprave sa vychádza z pôvodnej splatnosti záväzkov, ich následné prolongácie (predĺženia splatnosti) nemajú na túto úpravu vplyv.

Rovnako sa vykonáva aj úprava základu dane o výšku neuhradených vyhotovených dobropisov účtovaných ako zníženie výnosov (príjmov), ak k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia (31.12.2020) uplynie lehota viac ako 360 dní od ich splatnosti.

Zákon o dani z príjmov zároveň umožňuje upraviť (znížiť) základ dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých dôjde k úhrade týchto záväzkov alebo ich časti.

Ustanovenie upravujúce základ dane pri zániku záväzku (§17 ods. 32 ) sa s účinnosťou od 1.1.2020 dopĺňa tak, že za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie záväzku zmenkou. S účinnosťou od 1.1.2020 sa spresňuje, že zánikom záväzku sa rozumie nielen premlčanie a zánik záväzku, ale aj odpis alebo čiastočný odpis záväzku. Toto ustanovenie upravuje novú situáciu, a to nahradenie doterajšieho záväzku novým záväzkom, tzv. nováciu záväzku. V takejto situácii sa základ dane zníži najviac o sumu, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku prevyšuje menovitú hodnotu nového záväzku, pričom za lehotu splatnosti záväzku sa aj v prípade novácie záväzku považuje splatnosť pôvodného záväzku.

2. tvorba opravných položiek a odpis rizikových a sporných pohľadávok

Ak evidujete pohľadávky z obchodného styku po lehote splatnosti, odporúčame vám prehodnotiť ich rizikovosť. Má to vplyv nielen na pravdivé a verné zobrazenie skutočností vykázaných v účtovníctve, ale aj na možnosť tvorby daňovo uznaných opravných položiek k pohľadávkam resp. na ich následný odpis.

Zákon o dani z príjmov umožňuje zahrnúť do daňových výdavkov tvorbu opravných položiek k pohľadávkam a odpis pohľadávok, ak z hľadiska ich vymožiteľnosti nastali zákonné dôvody na ich tvorbu a odpis.

S účinnosťou od 1.1.2020 sa zavádza na účely zákona o dani z príjmov vlastná definícia nepremlčanej pohľadávky. Za nepremlčanú pohľadávku k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia sa považuje pohľadávka, ktorá je v príslušnom zdaňovacom období aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná.

3. povinnosť prerušiť daňové odpisy hmotného majetku

Ak ste niektorý hmotný majetok, ktorý máte zaradený do užívania, nepoužívali v zdaňovacom období na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, zákon o dani z príjmov ustanovuje povinnosť prerušiť uplatňovanie odpisovania. Výnimkou z tejto povinnosti je hmotný majetok poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie chodu prevádzky.

Rovnako zákon o dani z príjmov ustanovuje povinnosť prerušiť uplatňovanie odpisovania, ak v zdaňovacom období nedôjde k predĺženiu platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby alebo k predĺženiu dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku.

O prerušené daňové odpisy sa neprichádza, pretože ak v ďalších zdaňovacích obdobiach budú splnené podmienky, pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia.

S účinnosťou od 1.1.2020 sa doplňuje výnimka z povinnosti prerušiť odpisy v prípade majetku, ktorým sú ktorým sú formy, modely, šablóny zatriedené do kódov Klasifikácie produktov 25.73.6, 28.92.4, ak ide o stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku, a kódov 28.96.1 a 25.73.5., ak boli poskytnuté na základe zmluvy o výpožičke. Na iný majetok, ako je uvedený vyššie, poskytnutý na základe zmluvy o výpožičke sa povinnosť prerušiť daňové odpisy vzťahuje.

4. limitovanie daňových odpisov pri majetku určenom na prenájom

V prípade majetku poskytnutého na prenájom, sa do daňových výdavkov zahrnú odpisy najviac do výšky sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie.

Zákon o dani z príjmov umožňuje neuplatnenú časť ročného odpisu prenajatého majetku uplatniť v roku nasledujúcom po uplynutí doby odpisovania.

Z dôvodu doplnenia výnimky, pri ktorej vzniká povinnosť prerušenia odpisov (formy, modely, šablóny zatriedené do kódov Klasifikácie produktov 25.73.6, 28.92.4, ak ide o stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku, a kódov 28.96.1 a 25.73.5) poskytnuté na základe zmluvy o výpožičke sa na tento majetok nebude s účinnosťou od 1.1.2020 uplatňovať limit výšky odpisov do výšky výnosov z prenájmu.

5. limitovanie daňovej zostatkovej ceny pri predaji majetku

Pri predaji niektorých druhov majetku umožňuje zákon o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov zostatkovú cenu najviac do výšky príjmov (výnosov) z predaja.

Konkrétne ide o osobné automobily, motorové vozidlá na jazdu na snehu, rekreačné a športové člny, lode a plavidlá, lietadlá a kozmické lode, motocykle a ich modifikácie, bicykle a iné kolesové vozidlá bez motora a budovy a stavby zaradené do odpisovej skupiny 6 okrem technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na budove a stavbe zaradenej v tejto odpisovej skupine. (Prehľad budov a stavieb zaradených do odpisovej skupiny 6 je uvedený nižšie v Prílohe).

6. úpravy základu dane o rozdiel cien alebo podmienok pri transakciách medzi závislými osobami

Ak došlo v priebehu zdaňovacieho obdobia ku tzv. kontrolovaným transakciám, t. j. ku transakciám uskutočňovaných medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami v zmysle zákona o dani z príjmov, dochádza k úprave základu dane o rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách.

Medzi závislé osoby patria napríklad blízke osoby (príbuzný v priamom rade, súrodenec, manžel a iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere), ekonomicky, personálne alebo inak prepojené osoby alebo subjekty, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku.

Spôsob zistenia rozdielu, resp. aj to ak rozdiel nevznikne, je potrebné popísať v tzv. transferovej dokumentácii. Úpravy základu dane, ako aj metódy na zistenie rozdielu upravuje § 18 zákona o dani z príjmov. Dokumentáciu môže požadovať správca dane alebo finančné riaditeľstvo od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, a to do 15 dní od doručenia výzvy, t. j. aj bez zahájenia daňovej kontroly.

7. nepeňažné príjmy spoločníkov a konateľov spoločnosti

Ak vaša spoločnosť poskytovala plnenia spoločníkom alebo konateľom spoločnosti, ktoré vyplývali z výkonu ich činnosti, resp. funkcie, v zmysle zákona o dani z príjmov podliehajú tieto plnenia zdaňovaniu daňou z príjmov zo závislej činnosti a zároveň odvodovej povinnosti voči Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam.

V praxi sa môžu vyskytnúť nielen peňažné plnenia vyplácané spoločníkom a konateľom na základe uzatvorených pracovno-právnych zmlúv, mandátnych zmlúv, zmlúv za výkon funkcie, či iných obdobných zmlúv, ale dochádza aj k poskytovaniu rôznych typov nepeňažných plnení, ktoré by sme vám chceli dať do pozornosti. Ide napríklad o poskytovanie bezúročných pôžičiek, predaj obchodného majetku vyradeného z podnikania, prenájom hnuteľných vecí alebo nehnuteľnosti.

Keďže ide o plnenia medzi závislými osobami, musí spoločnosť zároveň pri týchto operáciách viesť transferovú dokumentáciu pre preukázanie spôsobu zistenia rozdielu medzi dohodnutou cenou a cenou obvyklou na trhu a upravovať základ dane o vzniknutý rozdiel.

V prípade, ak vám spoločnosť poskytla bezúročnú pôžičku alebo pôžičku za podmienok, ktoré nezodpovedajú bežným podmienkam na trhu (napr. za nižší úrok ako je bežný úrok na trhu), pamätajte na to, že hodnota úroku (resp. rozdielu úroku) podlieha zdaňovaniu daňou z príjmov zo závislej činnosti a zároveň na strane spoločnosti je potrebné zahrnúť do základu dane (zvýšiť základ dane) hodnotu tohto úroku (resp. rozdielu úroku).

8. úroky z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie akcií a obchodných podielov

Ak ste si zobrali úver alebo pôžičku na obstaranie akcií v akciovej spoločnosti alebo na obstaranie obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, tak potom vám dávame do pozornosti, že ustanovenie zákona o dani z príjmov, ktoré upravuje možnosť zahrnúť do daňových výdavkov úroky z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie vyššie uvedeného finančného majetku až v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k predaju akcií a obchodných podielov, na nákup ktorých bol úver alebo pôžička poskytnutá. Uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na obchodníkov s cennými papiermi.

9. majetok využívaný na základe zmluvy o výpožičke.

Využíva alebo poskytuje vaša spoločnosť majetok na základe zmluvy o výpožičke? Ak áno, s účinnosťou od 1.1.2020 nastali v tejto oblasti legislatívne zmeny.

Na zmluvy u výpožičke sa uplatnia pravidlá pre nájomné zmluvy.

Na požičiavateľa sa budú vzťahovať pravidlá zahrnutia nepeňažného príjmu prenajímateľa do základu dane uvedené v §17 ods. 20 a 21 zákona o dani z príjmov. To znamená napríklad, ak ste ako požičiavateľ (vlastník) dali vypožičiavateľovi súhlas s vykonaním technického zhodnotenia na vypožičanom majetku, pričom ste mu neuhradili náklady vynaložené na technické zhodnotenie tejto veci, ste povinný zahrnúť do základu dane v roku, v ktorom bolo technické zhodnotenie uvedené do používania nepeňažný príjem , ak ste ako požičiavateľ (vlastník) o hodnotu technického zhodnotenia zvýšili vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku.

Z dôvodu legislatívnych zmien od 1.1.2020 budú daňovým výdavkom aj výdavky vynaložené na vypožičaný majetok v rozsahu uplatňovanom obdobne ako pi prenajatom majetku. Vypožičiavateľ bude môcť odpisovať ním vykonané technické zhodnotenie po písomnej dohode s požičiavateľom za rovnakých podmienok ako je to v prípade prenájmu (§24 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Podľa znenia účinného do 31.12.2019 neboli daňovým výdavkom výdavky na technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie hnuteľnej a nehnuteľnej veci využívanej na základe zmluvy o výpožičke, okrem výdavkov na energie.

10. pravidlá pre postupné zahrnovanie zmarenej investície

Pravidlá pre postupné zahrnovanie zmarenej investície pri neúspešnom ukončení obstarávania dlhodobého hmotného a nehmotného majetku sa od 1.1.2020 vťahujú aj na neúspešné ukončenie obstarávania dlhodobého finančného majetku. Náklady vynaložené na takýto majetok tiež ovplyvnia základ dane postupne v rovnomernej výške počas 36 mesiacov, počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval.

Informujte prosím svoju účtovníčku, ak nastali prípady, kedy je potrebné účtovať o zmarenej investícii.

11. odpočet výdavkov na výskum a vývoj

V rámci odpočtu výdavkov na výskum a vývoj sa zvyšuje od 1.1.2020 suma odpočtu vynaložených nákladov na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré podáva daňové priznanie, zo 100 % na výšku 200 %.

S účinnosťou od 1.1.2020 sa rozširuje možnosť uplatniť odpočet na výdavky (náklady) vynaložené na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané aj od podnikateľského sektora, ktorý tvoria podnikatelia, ktorí v rámci svojich podnikateľských činností uskutočňujú výskum a vývoj, a týmto osobám bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj (doplnením k odkazu /120i/).

Taktiež sa predlžuje maximálne obdobie, počas ktorého daňovník môže douplatňovať odpočet nákladov na výskum a vývoj zo štyroch na päť zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom vznikol nárok na odpočet.

Príloha – Prehľad budov a stavieb zaradených do odpisovej skupiny 6

Odpisová skupina 6c

¹Najvýznamnejšie legislatívne zmeny účinné od 1.1.2020 sú zvýraznené modrým písmom.