Ing. Martina Zabáková, daňová poradkyňa
/
25. 4. 2017
Daňový nedoplatok definuje Zákon o správe daní („daňový poriadok“) ako dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane. Daňový nedoplatok vzniká ihneď nasledujúci deň po lehote splatnosti dane, ak daňový subjekt nezaplatil daň v zákonom stanovenej lehote, napr. Sro1 bola povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb do 31. marca 2017 (nevyužila možnosť odkladu daňového priznania), v tejto lehote bola povinná aj zaplatiť daň vyplývajúcu z podaného daňového priznania, avšak do tejto lehoty daň nezaplatila, to znamená, že dňom 1. apríla 2017 jej vznikol daňový nedoplatok.
Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po 6 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, v našom prípade toto právo uplynie skončením roka 2023. V prípade ak v tejto lehote správca dane doručí daňovému subjektu (dlžníkovi) výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, tak začína plynúť nová šesťročná premlčacia lehota. V našom prípade ak správca dane napr. v roku 2018 doručí výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku tak právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po 6 rokoch po skončení roku 2018, t.j. skončením roka 2024.
Právo správcu dane na vymáhanie daňového nedoplatku po uplynutí tejto lehoty nezanikne automaticky, zanikne iba v prípade, ak daňový subjekt (dlžník) vznesie námietku premlčania. Túto námietku môže, ale aj nemusí uplatniť daňový subjekt (dlžník) po uplynutí premlčacej doby. O námietke premlčania rozhoduje správca dane. Pri jej podaní je potrebné postupovať dôsledne, nakoľko správca dane prihliadne na premlčanie daňového nedoplatku len v rozsahu uplatnenej námietky. Proti rozhodnutiu správcu dane nie je možné podať odvolanie. Zároveň podanie námietky má odkladný účinok, to zn., že pokým správca dane o námietke nerozhodne, prípadná lehota na zaplatenie daňového nedoplatku vo výzve počas tejto doby neplynie. Daňový subjekt môže vzniesť námietku premlčania v ktoromkoľvek štádiu konania vo veci, až do jej právoplatného skončenia, môže ju uplatniť aj počas súdneho konania.
Aj keď uplynie premlčacia doba, tak správca dane môže daňový nedoplatok aj naďalej vymáhať. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Uplynutím tejto doby zaniká aj samotný daňový nedoplatok.
Doručenie výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku nemá vplyv na plynutie lehoty pre zánik práva vymáhať daňový nedoplatok. Správca dane na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok prihliada automaticky, zo zákona. Daňový subjekt (dlžník) nemá žiadnu povinnosť vykonať nejaký úkon na to, aby došlo k zániku práva vymáhať daňový nedoplatok.
V prípade vyrubenia dane vzniká daňový nedoplatok až v momente, ak daňový subjekt (dlžník) nezaplatí vyrubenú daň v lehote splatnosti, ktorú určí správca dane v rozhodnutí.
Právo vyrubiť daň zaniká vo všeobecnosti po uplynutí piatich rokoch od konca roka, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť napr. daňový subjekt bol povinný podať daňové priznanie alebo daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň bez povinnosti podať daňové priznanie.
Príklad:
Sro2 podala daňové priznanie za rok 2016 v lehote na podanie daňového priznania dňa 31.03.2017, vykázala v ňom daňovú povinnosť vo výške 1.000 EUR, ktorú aj v uvedenej lehote zaplatila. V roku 2020 daňový úrad vykonal v spoločnosti daňovú kontrolu, ktorú aj v danom roku ukončil. Výsledkom daňovej kontroly bolo dodatočné vyrubenie dane z príjmov vo výške 500 EUR so splatnosťou 20.12.2020. Túto dodatočne vyrubenú daň spoločnosť nezaplatí, to zn., že 21.12.2020 jej vznikne daňový nedoplatok. Základná 6 ročná premlčacia doba zanikne 31.12.2026 a právo vymáhať daňový nedoplatok zo strany správcu dane zanikne až 31.12.2040.
