Ing. Martina Zabáková, daňová poradkyňa
/
20. 5. 2016
Daňový nedoplatok predstavuje dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane. Ak daňový subjekt (napr. podnikateľ, s.r.o., fyzická osoba) nezaplatí akúkoľvek daň v lehote splatnosti dane určenú osobitným zákonom, nasledujúci deň po uplynutí tejto lehoty sa stáva nezaplatená daň daňovým nedoplatkom.
Ak daňovému subjektu vznikne daňový nedoplatok, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v určenej náhradnej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Ak si je daňový subjekt vedomý toho, že nemá žiadny daňový nedoplatok tak môže proti výzve podať námietku do 15 dní od doručenia výzvy. Podanie námietky má odkladný účinok. Upozorňujeme, že správca dane môže vyzvať daňový subjekt na zaplatenie daňového nedoplatku, ale nemá túto povinnosť. Znamená to, že v praxi sa môže stať, že daňový subjekt nemusí mať priamo vedomosť, že správca dane eviduje u neho daňový nedoplatok. Z toho dôvodu odporúčame daňovým subjektom (v závislosti od veľkosti daňového subjektu) žiadať správcu dane o potvrdenie o stave jeho osobného účtu, t.j. potvrdenie o daňových preplatkoch / nedoplatkoch, ktoré vznikli daňovému subjektu. Súčasťou systému zavádzania elektronickej obojsmernej komunikácie medzi správcom dane a daňovým subjektom je aj sprístupnenie osobného účtu pre daňový subjekt.
Ak daňový subjekt nepreukáže skutočnosť, že daňový nedoplatok mu nevznikol alebo ho nezaplatí ani v náhradnej lehote, považuje sa daňový subjekt za daňového dlžníka.
Správca dane môže rozhodnutím za účelom zabezpečenia daňového nedoplatku zriadiť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Rozhodnutie sa doručuje daňovému dlžníkovi, ktorý môže v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať odvolanie, ktoré však nemá odkladný účinok. Správca dane za týmto účelom môže vyzvať daňového dlžníka na predloženie súpisu jeho majetku a daňový dlžník je povinný tejto výzve vyhovieť. Zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady daňového dlžníka. Ak ich následne daňový dlžník neuhradí, správca dane je oprávnený vymáhať ich v daňovom exekučnom konaní. Správca dane zároveň môže rozhodnutie o zriadení záložného práva zmeniť alebo zrušiť z vlastného alebo iného podnetu ak daňový dlžník alebo poddlžník daňový nedoplatok zaplatí, alebo ak došlo k zániku daňového nedoplatku.
Ak daňový dlžník má daňový nedoplatok a zároveň má aj pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto navzájom započítať. Započítať možno iba nepremlčané pohľadávky, pričom v jednotlivom prípade musia presiahnuť 350 eur. Započítanie sa môže vykonať na žiadosť daňového dlžníka, ktorú podá vecne príslušnému správcovi dane. Správca dane postúpi žiadosť spolu s potvrdením výšky a identifikácie daňového nedoplatku Finančnému riaditeľstvu, ktoré následne overí pohľadávku u štátnej rozpočtovej organizácii. Ak dôjde k započítaniu, tak Finančné riaditeľstvo doručí potvrdenie o započítaní jednotlivým stranám. Rovnako postupuje aj v prípade ak nepríde k započítaniu. Daňový nedoplatok zanikne vo výške, v ktorej sa kryje s pohľadávkou a to dňom doručenia potvrdenia Finančného riaditeľstva o započítaní daňovému dlžníkovi.
Správca dane môže daňový nedoplatok daňového dlžníka, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii postúpiť právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom. Postúpenie sa uskutočňuje za odplatu. Daňový úrad o tom informuje daňového dlžníka a súd, ktorý vyhlásil konkurz.
Správca dane môže vymáhať daňový nedoplatok aj formou daňového exekučného konania, ktoré bude obsahom jedného z nasledujúcich článkov.
